Daň za občiansku odvahu: Bolo mi fyzicky zle a tri dni som nejedol, opisuje riaditeľ kultúrneho centra

Vulgárne správy, telefonát od starostu, tlak na rodinu aj varovania, že ich Kultúrne centrum Ramagu sa môže rozlúčiť s podporou od štátu. To všetko zažíval Lukáš Marhefka po tom, čo kritizoval funkcionára ministerstva životného prostredia za zásah do divadelného predstavenia.

„Bolo nevyhnutné reagovať, ako som reagoval,“ hovorí a dodáva, že okrem „hejtu“ prišla aj vlna podpory a pomocná ruka od ľudí z celého Slovenska. „Je výborné môcť sa poradiť, keď niečo neviem. A veľa pre mňa znamenala aj morálna podpora, že v tom človek nie je sám.“

V rozhovore vysvetľuje, prečo išiel s kožou na trh, ako si poradil s nenávistnými reakciami a čo by z jeho skúsenosti pomohlo odvážnym ľuďom, ktorí sa ocitnú v podobnej situácii.

Nedávno ste upozornil na to, že štátny tajomník ministerstva životného prostredia Štefan Kuffa prerušil predstavenie Národného divadla Košice v obci Malá Franková. Vaše video sa na sociálnych sieťach stalo virálne. Prečo ste sa rozhodli hovoriť o tom verejne?

Už v okamihu, keď to Štefan Kuffa urobil, som jeho správanie považoval za tak mocensky obludné, že som spolu s ďalšími divákmi dal najavo nesúhlas. Naposledy zrušil divadelné predstavenie uprostred hry Marián Kotleba v Brezne v roku 2016.

Bolo vidno, že Kuffa si týmto krokom išiel po politické body. Počas jeho päťminútového pobytu v hľadisku, keď počul vystúpenie Dany Košickej, nemohol počuť nič nemravné.

Napriek tomu začal určovať, čo je pre deti vhodné a čo nie (organizátori v materiáloch k predstaveniu neuviedli, že hra je vhodná od 18 rokov – pozn. red.). A neskôr začal ľudí urážať. Najprv komentoval, čo mám oblečené, potom mi oznámil, že som slniečkár a zapochyboval o tom, či som vôbec goral.

Nemôžeme sa voči tomu neohradiť a nechať to tak. Nebodaj má pán Kuffa právo takýmto spôsobom brániť mravy? To teraz niekto počas nového filmu o Mikulášovi Černákovi vypne premietanie, keď sa mu bude zdať, že vidí v obecenstve štrnásťročné dieťa? Vypíname na zábavách pesničku, v ktorej sa spieva „a môj otec z Michaloviec, hodil matku na pokrovec“?

Video som natočil preto, lebo som považoval za dôležité, aby sa o tomto neakceptovateľnom kroku dozvedela široká verejnosť. Ľudia by mali vedieť, čo si dovolil funkcionár, ktorý dostal vo voľbách 21-tisíc hlasov. Zachoval sa neúctivo voči hercom, divákom aj voči spoločnosti ako takej. Je jedno, ako vnímame to-ktoré predstavenie – toto politik alebo funkcionár spraviť nesmie.

S akými reakciami ste sa stretli?

Keď som natočil spomínané video, nečakal som, že bude mať taký obrovský dosah. Už krátko po zverejnení však začali chodiť reakcie každého druhu – pozitívne aj negatívne.

Ešte v ten večer mi volal kamarát z obce a vyčítal mi, prečo robím dedine takúto „reklamu“. Vraj som vyvolal mediálny humbuk. Radil mi, aby som video stiahol, kým je ešte čas.

Na sociálnych sieťach ma ráno čakali správy, v ktorých boli všetky predstaviteľné nadávky. Niektoré reakcie ospravedlňovali Kuffu a tvrdili, že zasiahol v správnom čase, pretože predstavenie nebolo vhodné pre osoby mladšie ako 18 rokov, čo organizátori zabudli uviesť.

V reakciách sa objavilo aj citové vydieranie typu: „Čo by na to povedal Boh?“ Niektorí tvrdili, že som sa len chcel zviditeľniť a že naše Kultúrne centrum Ramagu potrebuje viac pozornosti, lebo to vraj nezvládame. Jeden z pisateľov dokonca konšpiroval, či som to celé neplánoval, lebo na Malú Frankovú vraj bežne nechodím.

Keď som tieto správy ignoroval a odosielateľov zablokoval, začali písať manželke. Aj mama, ktorá je v práci v kontakte s ľuďmi, musela odpovedať na otázky, prečo som to spravil. Začala byť teda do toho vťahovaná aj rodina.

Volal mi dokonca aj starosta Malej Frankovej. V telefóne mi povedal, že podľa neho som video natáčať nemusel. Bol však pokojný a slušný a tak sme sa aj rozlúčili, hoci sa na tú situáciu obaja pozeráme inak.

Prišlo však aj mnoho pozitívnych reakcií. Ešte na samom začiatku mi volala speváčka Katka Koščová s manželom Michalom Pivovarom, aby ma podporili a varovali, že by som sa mal pripraviť na vlnu „hejtu“. Podporne sa mi ozvala sa aj novinárka Zuzana Kovačič Hanzelová mnohí umelci a ďalší ľudia, ktorých si vážim. Človeku to veľmi pomáha.

Nečakal som ale, že k videu sa budú vyjadrovať aj predstavitelia koalície. Jeden z lídrov v reakcii hovoril o „okuliarnikovi Marhefkovi“, pýtal sa, čo som si to dovolil a vypočítal, že akú sumu dotácií dostalo naše kultúrne centrum z Fondu na podporu umenia.

Celkovo som ale cítil viac podpory ako nenávisti. Našťastie mám okolo seba v Ramagu ľudí, ktorí rozumejú tomu, čo robíme a robia to s láskou. A my všetci sme súčasťou komunity umelcov a ľudí z oblasti kultúry, ktorí chápu, že takéto zásahy do predstavení sa nerobia.

Čo s vami robil „hejt“, ktorý ste dostávali? Ako ste to prežívali?

Bolo mi z toho fyzicky zle a pod vplyvom stresu som tri dni normálne nejedol. Okrem toho som začal nanovo analyzovať, či som konal správne. Vyčítali mi, že som nepovedal celú pravdu, takže som si dookola púšťal spomínané video, no zakaždým som prišiel k tomu istému záveru – všetko sedí, nepovedal som žiadnu lož, ani som zavádzal. Bolo nevyhnutné reagovať, ako som reagoval. Negatívne reakcie však spôsobia, že človek spochybní sám seba.

Obávate sa revanšu za video, ktorý by sa mohol dotknúť aj kultúry u vás na Zamagurí?

Som si takmer istý, že nejaký revanš príde. Títo ľudia sa oháňajú peniazmi, pretože ich život je vyskladaný z takýchto hodnôt. No nebojím sa toho, v našom Divadle Ramagu sme ponúkali divákom kultúru dávno predtým, než sme dostali prvú dotáciu z Fondu na podporu umenia. A nerobili sme to preto, lebo sme dúfali, že jedného dňa nejaká dotácia príde – jednoducho sme chceli vytvárať kvalitný kultúrny program.

Myslím si ale, že súčasná vládna garnitúra sa vyvŕši na kultúrnych centrách, ako sme my. Viacero ľudí ma varovalo, že my už peniaze od štátu nedostaneme.

Aj kolegovia v Ramagu, ktorí za mnou stopercentne stoja, sa ma pýtajú, čo potom bude. Som presvedčený o tom, že na Slovensku je stále dosť iných ľudí, ktorí nám vedia pomôcť. Okrem toho si vôbec nie som istý, či chcem, aby mi dotáciu schvaľovali tí, ktorí sú „hore“ teraz.

Čo by z vašej skúsenosti pomohlo ľuďom, ktorí sa ocitnú v podobnej situácii?

Veľmi mi pomohlo, že sa mi bezprostredne po publikovaní videa ozvali ľudia s ponukou, aby som sa na nich obrátil, ak budem potrebovať pomoc. Napísal mi napríklad advokát, ktorý už mal skúsenosť s pánom Kuffom, a ponúkol mi bezplatné právne služby.

Bol som rád, aj že som sa mohol obrátiť na Bystriny, keď mi chodili správy zo zahraničných médií, ktoré som nepoznal a preto celkom nevedel, či by som mal reagovať – či by to veci pomohlo.

Je teda výborné môcť sa ad hoc poradiť, keď niečo neviem. A veľa pre mňa znamenala aj morálna podpora, že v tom človek nie je sám.

Kultúrne centrum Ramagu môžete podporiť tu.