Ocenení 2013

Vladimír Crmoman
Oto Žarnay
Mariana Vavrová
Katarína Šimončičová

Vladimír Crmoman

Vladimír Crmoman je učiteľom hudobnej výchovy a umenia na bratislavskej Spojenej škole Novohradská. Zároveň je jedným z lídrov občianskej iniciatívy „Vláda tvrdí, že nie sú peniaze, tak jej ich učitelia pomôžu nájsť“. Snaží sa ukázať, že ministerstvo nájde pre školy a učiteľov viac peňazí vtedy, keď prestane plytvať.

V rámci iniciatívy Crmoman upozornil na viacero podivností v autoparku rezortu školstva. Zistil napríklad, že ministerstvo zaplatilo v roku 2012 za servis jedného zo svojich áut vyše 11 000 eur. Na kontrolnú prehliadku po 465 000 km ho podľa objednávky poslalo dvakrát – raz v júli a neskôr v septembri. Nesedeli ani počty najazdených kilometrov. Pri servise mechanici vymenili 10 litrov oleja, hoci do auta sa ho zmestí len 6,5 litra. Čo Crmoman nenašiel na webe, to si vyžiadal podľa infozákona. Získané objednávky a faktúry poskytol médiám a s ich pomocou tlačil na ministerstvo.

Donútil ho tak podozrenia preveriť. Ministerstvo sa neskôr priznalo k „závažným zisteniam“ a prepustilo dvoch zamestnancov. Crmomanovi to nestačilo. Podal preto trestné oznámenie, v ktorom žiada prípad prešetriť ešte dôkladnejšie.

S novinármi spolupracuje aj naďalej. Keď sa médiá nevedeli dostať k výsledku auditu Ministerstva financií, Crmoman opäť využil infozákon. Novinárom potom audit poslal sám. Kontrolóri našli predražený nákup kvetov, alkoholu, aj drahé ubytovanie ministerskej výpravy na paraolympijských hrách v Londýne. Na mnohé z týchto prípadov plytvania upozorňovali aj Crmomanovi kolegovia.

Učitelia z iniciatívy „Vláda tvrdí, že nie sú peniaze, tak jej ich učitelia pomôžu nájsť“ plánujú v pátraní pokračovať. Crmoman už ohlásil, že v budúcnosti by sa chceli pozrieť aj na hospodárenie iných organizácií v rezorte školstva.

Oto Žarnay

Oto Žarnay bol do mája 2013 učiteľom a predsedom Rady školy na Obchodnej akadémii Polárna v Košiciach. Po tom, ako upozornil na tisíce eur, ktoré škola pravidelne posielala externým právnikom, prišiel o miesto.

Žarnay si všimol, že škola v rokoch 2011 až 2013 platila právničke mesačne vyše 400 eur. A to aj v situácii, keď mali mnohí učitelia dostávať iba základný plat bez osobných príplatkov. Žarnay navyše zistil, že právnička bola v minulosti v rovnakej firme ako brat šéfa odboru školstva v košickej župe. Tá je aj zriaďovateľom obchodnej akadémie.

Žarnay sa ako predseda Rady školy čudoval, prečo škola právnikov platí a požiadal o vysvetlenie. Keďže ho neuspokojilo, o situácii informoval samosprávny kraj. O pár mesiacov neskôr dostal „z organizačných dôvodov“ výpoveď. Potom, ako na prípad upozornil, právničke vypršala zmluva a škola jej novú neponúkla.

Riaditeľ školy odmietol, že Žarnaya vyhodil kvôli jeho upozorneniam. Médiám povedal, že škola dostala menej peňazí a chodí do nej menej žiakov. O prepojení právničky a župy údajne nevedel, škola vraj právne služby potrebovala kvôli eurofondom. Šéf odboru školstva na župe zase potrebu externej právničky zdôvodňoval hrozbou nezákonného rozviazania pracovného pomeru, ktorým sa škola mala aj vďaka nej vyhnúť.

Žarnay sa chce o svoje miesto súdiť. Je presvedčený, že výpoveď súvisí s jeho záujmom o hospodárenie školy. Vraví, že bol niekoľkokrát upozorňovaný na to, že svojím konaním ohrozuje jej dobré meno.

Právne služby neskôr kritizovali aj kontrolóri župy, ktorí v nich našli plytvanie. Samosprávny kraj zodpovednosť vyvodiť nechcel, škola má však v budúcnosti využívať právnika župy. Žarnay je stále bez práce.

Mariana Vavrová

Mariana Vavrová (rod. Csányiová) je bývalá pracovníčka Ústredia Sociálnej poisťovne, ktorá sa postavila voči internému nariadeniu určujúcemu vyplácanie dôchodkov bývalým policajtom a vojakom.

Sociálna poisťovňa (SP) v ostatných rokoch prehrala viacero sporov na Najvyššom súde SR, pretože v súlade s textom zákona odmietala vyplácať starobný dôchodok tým policajtom a vojakom, ktorí po odchode do civilu odpracovali v civilných zamestnaniach menej ako 15 rokov. Každý, kto dostáva dôchodok z bežného penzijného systému, musí podľa zákona odpracovať minimálne 15 rokov. Dostávali tak iba výsluhový dôchodok určený pre policajtov a vojakov osobitným zákonom. Najvyšší súd však v individuálnych prípadoch rozhodol, že takéto konanie môže byť protiústavné (diskriminačné) a prikázal Sociálnej poisťovni, aby starobný dôchodok v týchto prípadoch priznala aj policajtom a vojakom, ktorí mimo služby odpracovali menej.

Sociálna poisťovňa preto 20. mája 2013 prijala metodické usmernenie, ktorým inštruovala zamestnancov, aby vyplácali starobné dôchodky policajtom a vojakom aj pri odpracovaní menej ako 15 rokov mimo služby. Takéto usmernenie je v rozpore s textom zákona.

Bolo by vhodné, ak by sa k prípadu vyjadril nielen Najvyšší súd, ale aj Ústavný súd, ktorý by mal rozhodnúť, či je text zákona naozaj taký zlý, že ho treba vykladať fakticky proti jeho vlastnému zneniu, aby sa dosiahla ochrana ústavných práv časti policajtov a vojakov. Tí sú totiž podľa Najvyššieho súdu diskriminovaní. Sociálna poisťovňa by mala v tomto prípade využiť všetky právne kroky vrátane ústavného súdu, keďže dané usmernenie má vážny dopad na štátny rozpočet a posúdenie sporného prípadu súvisí aj s otázkou hospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami poisťovne.

Sociálna poisťovňa by mala preto vysvetliť, či sa v tomto zložitom a spornom prípade obrátila na ústavný súd a podnikla všetky potrebné kroky na jednoznačné vyriešenie prípadu predtým, ako sa rozhodla dôchodky vyplácať na základe normy, ktorá má nízku právnu silu.

Na problémové metodické usmernenie upozornila Mariana Vavrová – právnička SP na Odbore opravných prostriedkov. Na stretnutí so šéfkou sekcie dôchodkového poistenia jej však malo byť povedané, že predkladať pripomienky k už vydanému usmerneniu je bezpredmetné, pričom nedostala žiadne riadne vysvetlenie dôvodov pre vydanie tohto usmernenia. Právnička preto pripravila internú petíciu pre vedenie SP – petíciu podpísalo 86 zamestnancov. Zároveň sa obrátila aj na odbory SP, aby ju zastupovali vo vzťahu k vedeniu. Následne však dostala výpoveď z dôvodu organizačných zmien.

Katarína Šimončičová

Katarína Šimončičová (ocenenie za dlhodobý prínos) je ochranárka a aktivistka, ktorá sa s odhodlaním dlhodobo venuje záchrane stromov. Mnohí ju preto volajú „strombudsmanka“.

Vyše 15 rokov je Šimončičová predsedníčkou Mestského výboru Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v Bratislave. Jej práca je pre ňu zároveň životným poslaním, ktorému venuje všetok svoj voľný čas. Pravidelne navštevuje stretnutia orgánov, ktoré majú pod palcom povolenia na výrub stromov. Ročne absolvuje stovky výrubových konaní, kde sa snaží chrániť stromy, ktoré sú jej srdcovou záležitosťou. Okrem toho bojuje proti nevýhodným predajom pozemkov, čachrom v územných plánoch či čiernym stavbám.

Počas svojich občianskych aktivít si viackrát zažila zastrašovanie aj snahy o podplácanie. Pred pár rokmi ju počas výrubového konania napadol majiteľ pozemku. Verejnosť si ju môže pamätať z káuz PKO, Záchrana parku Belopotockého, lesík Krasovského, Riverpark alebo z kauzy Starý most.

"Projekt bol podporený Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom prostredníctvom Programu Aktívne občianstvo a inklúzia, ktorý realizuje Nadácia Ekopolis v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska a SOCIA – nadácia pre sociálne zmeny"
Logo Open Society Foundations Logo Open Society Foundations Logo Open Society Foundations