Biele vrany 2013
-
Foto: Ctibor BachratýVladimír Crmoman
Vladimír Crmoman je učiteľom hudobnej výchovy a umenia na jednej z bratislavských stredných škôl. „Po zvonení“ je viceprezidentom Slovenskej komory učiteľov a jedným z lídrov iniciatívy Peniaze do škôl. Tá sa snaží ukázať, že financií je v školstve dosť, stačí prestať plytvať.
Crmoman vytiahol na svetlo viacero podivností v autoparku rezortu školstva. Odhalil, že ministerstvo zaplatilo v roku 2012 za servis auta vyše 11 000 €. Na prehliadku po 465 000 km ho zase poslali dvakrát. Nesedeli ani počty kilometrov. Navyše, v aute vymenili viac oleja, ako sa do neho zmestí. Crmoman všetky faktúry a objednávky posunul médiám a spoločne tlačili na zodpovedných.
Ministerstvo sa neskôr priznalo k „závažným zisteniam“ a prepustilo dvoch ľudí. Crmomanovi to nestačilo. Obrátil sa na políciu, ktorá ho však po pár mesiacoch zastavila. Vraj nešlo o trestný čin.
Keď sa médiá nevedeli dostať k výsledkom auditu na ministerstve školstva, Crmoman využil infozákon a novinárom ho poslal sám. Kontrolóri našli predražený nákup kvetov, alkoholu, aj drahé ubytovanie. Na mnohé z týchto káuz upozorňovali jeho kolegovia.
Ako jeden z prvých sa verejne postavil za vyhodeného učiteľa Ota Žarnaya. Koncom júna 2013 rozbehol na jeho podporu petíciu, ktorá žiadala prešetriť postup školy.
Na Crmomana sa obracia veľa ľudí zo školstva s prosbami o radu. Do niektorých káuz sa púšťa sám, v iných sa snaží ľudí nasmerovať inam alebo vec medializovať. Spolu s kolegami navrhli, aby mali učitelia vlastného ombudsmana.
Crmoman spolu s Komorou učiteľov prednedávnom spustili projekt Zber strachu, ktorý mapuje porušovanie zákonov a šikanu v školstve.
Príbeh je aktuálny k marcu 2015
-
Foto: Ctibor BachratýOto Žarnay
Oto Žarnay je v súčasnosti asi najznámejším slovenským učiteľom. A to napriek tomu, že za katedrou nestál už takmer 2 roky. Prišiel totiž o miesto po tom, ako upozornil na podozrivé sumy, ktoré škola pravidelne posielala externej právničke.
Do mája 2013 učil Žarnay slovenčinu na Obchodnej akadémii Polárna v Košiciach. Pri kontrole faktúr si všimol, že škola pravidelne platila viac ako 500 € akejsi právničke. Mnohí učitelia pritom dostávali iba základný plat. Žarnay navyše zistil, že právnička bola kedysi v rovnakej firme ako krajský šéf školstva.
Ako predseda Rady školy si vysvetlenie pýtal od riaditeľa. To ho neuspokojilo, obrátil sa preto na zriaďovateľa školy — košickú župu. O pár mesiacov neskôr dostal po 17-tich rokoch učiteľovania výpoveď. Vraj bol zrazu nadbytočný. Podľa riaditeľa mala škola menej žiakov, preto škrtal miesta.
Žarnay bol presvedčený, že vyhadzov súvisel s jeho kritikou plytvania. Vraví, že mu viackrát dohovárali, aby nekazil dobré meno Obchodnej akadémie. Odísť musel aj jediný kolega, ktorý sa ho zastal. Ostatní vraj mali strach.
Žarnay sa proti výpovedi bráni na súde. Pre mrhanie školských peňazí sa zase obrátil na políciu. Tá však odmietla začať trestné stíhanie. Nepochodil ani u premiéra Fica, ktorý ľudí vyzýval, aby problémy s korupciou hlásili priamo jemu.
Žarnayovi dal za pravdu hlavný kontrolór VUC‑ky, ktorý potvrdil šafárenie. Škola neefektívne použila 12 tisíc eur na externého právnika. Samosprávny kraj zodpovednosť nevyvodil, školám však nariadil využívať právnikov župy.
Žarnay si novú robotu našiel až po viac ako roku. Dovtedy žil z minima. S jeho „povesťou“ je podľa neho veľmi ťažké nájsť si v Košiciach prácu v školstve. Učenie vníma ako svoju srdcovku a verí, že sa k nemu raz vráti.
Príbeh je aktuálny k marcu 2015
-
Foto: Ctibor BachratýMariana Vavrová
Mariana Vavrová pracovala na ústredí Sociálnej poisťovne ako právnička. V roku 2013 sa postavila proti vnútornému nariadeniu, ktoré hovorilo, ako sa bývalým policajtom a vojakom vyplácajú dôchodky. Po pohľade do zákona mala totiž dojem, že nariadenie sa doň vojde len ťažko.
Sociálna poisťovňa v tom čase prehrala na Najvyššom súde viacero prípadov. V súlade so zákonom totiž odmietala platiť starobné dôchodky policajtom a vojakom, ktorí po odchode do civilu odpracovali menej ako 15 rokov. Tí teda dostávali len výsluhový dôchodok. Súdu sa to v niektorých prípadoch zdalo diskriminačné a tak jej prikázal, ako ich vyriešiť.
Sociálna poisťovňa následne prijala metodické usmernenie. Zamestnancov v ňom poučila, aby starobné dôchodky dávali policajtom a vojakom, aj keď mimo službu odrobili menej ako 15 rokov. Postup bol však v rozpore s textom zákona. Sociálna poisťovňa vraj navyše vôbec nevedela, koľkých ľudí sa zmena dotkne a ako to pocíti štátna kasa.
Mariane Vavrovej sa kontroverzné nariadenie nepáčilo. Zdalo sa jej, že Sociálna poisťovňa prekračuje svoje právomoci. U nadriadených však nepochodila, jej pripomienky vraj označili za bezpredmetné. Pripravila preto internú petíciu, ktorú podpísalo 85 pracovníkov a obrátila sa tiež na odbory. Riešenia sa však nedočkali. Namiesto toho dostali spolu s kolegyňou výpoveď. Údajne z dôvodu organizačných zmien. „Dusno“ vraj malo aj niekoľko ďalších ľudí.
Po medializácii kauzy šéf Sociálnej poisťovne odhadol, že priznanie „druhého“ dôchodku by sa mohlo týkať až 18 tisíc policajtov, vojakov či hasičov. Stálo by až 80 miliónov eur. Proti vyplácaniu sa neskôr postavili ministri vnútra aj financií. Minister práce nariadil v Sociálnej poisťovni štátny dozor.
Príbeh je aktuálny k marcu 2015
-
Foto: Ctibor BachratýKatarína Šimončičová
Katarína Šimončičová je ochranárka a aktivistka, ktorá sa s obrovskou energiou venuje záchrane stromov. Napriek útoku aj prehrám to robí už desaťročia. Mnohí ju preto volajú „strombudsmanka“.
Kataríne Šimončičovej sa stali osudné tri päťky — 5. 5. 1982 o piatej poobede prišla na stretnutie s ochranármi, a to jej zmenilo život. Keď počula, že sa majú rúbať stromy, zvolala, že sa k nim priviaže. Zo spontánneho nápadu zišlo, nadšenie pre prírodu sa však stalo jej poslaním. Cez deň pracovala v Elektrotechnickom ústave SAV, voľný čas venovala záchrane dreveníc, pamiatok a ochrane stromov.
Počas Nežnej revolúcie pomáhala Šimončičová v sídle Verejnosti proti násiliu dvíhať telefóny, rozprávať sa s občanmi a komunikovať so svetom. Už vyše 15 rokov stojí na čele Mestského výboru Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v Bratislave. Napriek dôchodkovému veku ročne absolvuje stovky výrubových konaní po celom Slovensku. Na 1 víťazstvo často pripadá aj 50 prehier, hovorí však, že nie je dôležité číslo, ale každý zachránený strom.
Katarínu Šimončičovú poznajú mnohí developeri aj poslanci ako tvrdohlavú oponentku. Bojuje za to, aby o meste rozhodovali občania, nie investori. Okrem výrubu stromov brojí aj proti nevýhodným predajom pozemkov, čachrom v územných plánoch či čiernym stavbám. Spolu s ochranármi z iniciatívy Bratislava otvorene sa venovala napríklad kauzám PKO, Starý most či záchrane Cvernovky. V minuloročných komunálnych voľbách ju ľudia zvolili za mestskú poslankyňu.
Počas dlhoročnej ochrany stromov viackrát zažila zastrašovanie aj snahy o podplácanie. Pred pár rokmi ju počas výrubového konania napadol majiteľ pozemku. Stromy sú jej srdcovkou, nikdy preto neustúpila.
Príbeh je aktuálny k marcu 2015