Biele vrany 2009

    • Jozef Hašto
      Foto: Ctibor Bachratý

      Jozef Hašto

      Psychiater Jozef Hašto je bývalý primár Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice v Trenčíne. V roku 2006 sa verejne postavil za Hedvigu Žákovú-Malinovú, keď z nej štát robil klamárku. Predtým s ňou ako terapeut strávil desiatky hodín a pomáhal jej postaviť sa na nohy. O tom, že zbitá študentka hovorila pravdu, nepochybuje.

      Jeho hlas zaznel v čase, kedy to bolo nepopulárne. Minister vnútra pred celým Slovenskom skalopevne tvrdil, že Hedviga Žáková­-Malinová si útok na seba vymyslela. Vraj preto, aby nemusela ísť na skúšku. Mnohé médiá a politici to nekriticky prebrali a nenechali na nej suchú nitku.

      Hašto bol jedným z prvých nezávislých odborníkov, ktorí policajtom odmietli sadnúť na lep. Po súhlase od svojej pacientky sa rozhodol vystúpiť verejne. Fakt po fakte spochybnil oficiálnu vyšetrovaciu verziu. Váha jeho odbornej autority výrazne pomohla pritiahnuť záujem médií a mimovládok. Aj vďaka nemu sa misky váh začali nakláňať na stranu Hedvigy Žákovej-Malinovej.

      Prípad, ktorý sa ťahá osem rokov, sleduje dodnes. Hovorieva, že štátna moc v ňom znásilnila pravdu. Vytrvalo preto upozorňuje na každé klamstvo či nepresnosť, ktoré vidí v novinách. Zbiera fakty, kontaktuje odborníkov a mobilizuje verejnosť, aby netolerovala skrivodlivosť páchanú na nevinnom človeku.

      Hlas Jozefa Hašta počuť vo verejnom priestore dlhodobo. Koncom deväťdesiatych rokov sa podpísal pod list, v ktorom psychiatri vyzvali Vladimíra Mečiara na odchod z kresla premiéra. Občianske aktivity mu nie sú cudzie ani dnes. Myslí si totiž, že sloboda nie je zadarmo — a niečo stojí.

      Príbeh je aktuálny k marcu 2015

      Jozef Hašto je primár Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice v Trenčíne, ktorý liečil v rokoch 2006 a 2007 po útoku ako psychoterapeut študentku Hedvigu Malinovú, u ktorej diagnostikoval akútnu post-traumatickú stresovú poruchu. Po cca 9 mesiacoch liečby sa rozhodol verejne vystúpiť v slovenských médiách a prezentovať odborný názor, že Hedviga Malinová si útok nevymyslela.

      Jozef Hašto bol jedným z prvých nezávislých odborníkov, ktorí verejne spochybnili oficiálne vyšetrovacie verzie prokuratúry, polície a vládnej reprezentácie k útoku na študentku Hedvigu Malinovú. Jeho vystúpenie bolo kľúčové a postupne viedlo k výraznému záujmu médií a občianskej spoločnosti o prípad študentky. Do jeho vystúpenia prevládal vo verejnosti názor, že Hedviga Malinová si útok vymyslela, aby sa vyhla skúške. Jedine Reportéri Slovenskej televízie spochybnili výsledky vyšetrovania a zverejnili množstvo dôkazov o tom, že orgány činné v trestnom konaní prípad nepreverili poctivo a dôkladne a vyšetrovanie viedli iba v neprospech študentky. Po rozhodnutí Jozefa Hašta prezentovať svoje odborné stanovisko a vyjsť z anonymity psychiatra (k čomu mal súhlas svojej pacientky), začali prípad študovať médiá a mimovládne organizácie. Tento krok znamenal prvý zásadný prelom vo verejnej mienke a postoji k prípadu. Jozef Hašto dodnes monitoruje prípad, reaguje, keď zaregistruje významné nezrovnalosti, pripravuje odborné podklady k prípadu a dôležité informácie. Neustále rozširuje skupinu ľudí, ktorej posiela závažné informácie o prípade a pokúša sa o komunikáciu s volenými reprezentantmi.

      Okrem iných odborných výsledkov bol aj za jeho postoj v tomto prípade nominovaný Ligou za duševné zdravie na celosvetovú prestížnu cenu „Ľudské práva v psychiatrii“. Prípad Hedvigy Malinovej nebol prvým, v ktorom sa MUDr. Hašto rozhodol pre odvážny občiansky postoj a vzal na seba riziko.

      Jozef Hašto je ocenený za občiansku odvahu, profesionalitu a ľudskosť, ktoré ďaleko prekročili jeho odborné povinnosti. Svojím principiálnym postojom vyslal silný signál viery v pravdu, spravodlivosť a demokraciu.

    • Roman Kvasnica
      Foto: Ctibor Bachratý

      Roman Kvasnica

      Roman Kvasnica je advokátom Hedvigy Žákovej Malinovej. Stal sa ním v čase, keď väčšina spoločnosti verila, že Hedviga si napadnutie v nitrianskom parku vymyslela. Vraj, aby sa vyhla skúškam. Niekoľko mesiacov bol tak jedným z mála, kto sa postavil za človeka, ktorého mnohí vnímali ako štátneho a politického nepriateľa.

      Prípadu stále venuje obrovské množstvo profesionálnej aj ľudskej energie — bez nároku na honorár. S Hedvigou Malinovou absolvoval v priebehu viac ako 8 rokov nespočetné množstvo vypočúvaní, vyšetrení či právnych úkonov od výmyslu sveta. Nikdy ho neodradil obrovský politický a mediálny tlak, ostrá kritika ani vyhrážky. Ťažkú hlavu si nerobil ani zo straty potenciálnych klientov, ktorým sa nemusí páčiť, že vystupuje v takom kontroverznom spore.

      Roman Kvasnica získal Bielu vranu ešte v roku 2009 spolu s psychiatrom Hedvigy Malinovej Jozefom Haštom. Cítili sme, že pri obrane Hedviginých práv a hodnôt našej spoločnosti prejavil veľkú dávku odhodlania a zašiel ďaleko nad rámec svojich advokátskych povinností.

      Vďaka oceneniu sa zoznámil s bielou vranou Alexandrom Mojšom, ktorý sa ako konkurzný sudca snažil zabrániť tunelovaniu podnikov a čelil disciplinárnym konaniam. Neskôr ho začal obhajovať. Vtedy sme si uvedomili, že naše biele vrany nie sú odkázané len na pomoc zvonku, ale dokážu sa nezištne podporiť aj navzájom.

      Žiaľ, prípad Hedvigy Malinovej stále nie je uzavretý. Z obete útoku štát nakoniec urobil páchateľku a Hedviga po ôsmich rokoch vyšetrovania skončila pred súdom. Roman Kvasnica stojí napriek vyhliadke na „nekonečný“ spor stále po jej boku.

      Príbeh je aktuálny k marcu 2015

      Advokát Roman Kvasnica je právnym zástupcom Hedvigy Malinovej od septembra 2006. Zastupovanie prevzal v čase, keď v spoločnosti prevládalo presvedčenie o tom, že si študentka prípad vymyslela. Okrem politického tlaku a post-traumatickej stresovej poruchy bola študentka vystavená mediálnemu a verejnému osočovaniu, a to v niektorých prípadoch aj osobne na ulici. Psychoterapeut a právny zástupca študentky boli takmer 9 mesiacov značne izolovaní v presvedčení o porušení študentkiných práv, postavili sa za záujmy takmer štátneho a politického nepriateľa.

      Roman Kvasnica zastupuje svoju klientku už tri roky bez nároku na honorár, hradí početné výdavky spojené s týmto prípadom. Prípadu venuje obrovské množstvo profesionálnej i ľudskej energie (kontakt s rodinou, informovanie médií, neustále vypočúvania na generálnej prokuratúre, ktoré v niektorých fázach vyšetrovania trvali celé týždne od skorého rána do konca pracovného času...) s vedomím, že sa prípad môže ťahať ďalšie dlhé roky. Tento náročný prípad zaberá aj množstvo z kapacity advokátskej kancelárie a z týchto dôvodov určite obmedzuje ďalšie možnosti komerčnej praxe. Navyše kontroverznosť a viditeľnosť prípadu môže obmedzovať záujem o právne služby kancelárie u skupín klientov, ktorí sú závislí od štátu, prípadne názorovo vyhranení.

      Domnievame sa, že Roman Kvasnica zašiel ďaleko za svoje advokátske povinnosti v obrane ľudských práv Hedvigy Malinovej, prejavil odvahu, úctu k hodnotám a mnohým občianskym, či ústavným cnostiam a bol ochotný s vedomím „nekonečnosti“ prípadu obmedziť svoje osobné záujmy a potreby. Myslíme si, že podobný prístup je v komerčnej právnej praxi na Slovensku výnimočný, zaslúži si ocenenie a môže slúžiť aj ako inšpirácia pre celú profesiu.

      Prípad Hedvigy Malinovej doteraz nie je uzavretý. Vyšetrovanie útoku na ňu z augusta 2006 zastavila polícia po 17-tich pracovných dňoch. Hedvigu Malinovú naopak v roku 2007 obvinila z krivej výpovede. Doteraz prebiehajú na Generálnej prokuratúre výsluchy.

      Viac informácií k prípadu nájdete na hedviga.fair-play.sk.

    • Jana Dubovcová
      Foto: Ctibor Bachratý

      Jana Dubovcová a sudcovia

      Jana Dubovcová priniesla začiatkom milénia do slovenskej justície nový vietor. Ako šéfka banskobystrického Okresného súdu vyšliapala cestu viacerým protikorupčným opatreniam, ktoré sa stali vzorom pre ostatných.

      Revolučným bola najmä elektronická podateľňa, ktorá sťažila manipuláciu pri prideľovaní spisov. Tie po novom „rozhádzal“ medzi sudcov namiesto úradníka počítač. Dubovcovej reforma zmodernizovala aj súdny manažment. Priestor pre korupciu sa zmenšil a rozhodovanie o sporoch trvalo kratšie. Za anonymnú anketu o miere korupcie na jej súde dokonca získala medzinárodnú cenu. Neskôr sa jej recepty osvedčili súdom na celom Slovensku.

      V boji za kvalitnejšie súdnictvo Dubovcová pokračovala, aj keď išlo do tuhého. Bola medzi prvými, ktorí našli odvahu kritizovať kontroverzného sudcu a ministra spravodlivosti Štefana Harabina. V roku 2008 ho verejne vyzvala, aby odstúpil z funkcie. Vyčítala mu klamstvo aj podozrenia z kontaktov s mafiánom. Jej kroky ostro kritizovala Súdna rada aj mnoho kolegov. Neskôr čelila disciplinárnemu stíhaniu. Vraj poškodila dôstojnosť súdnictva.

      Spolu s ďalšími proreformnými a odvážnymi sudcami rozbehla v roku 2009 iniciatívu Spravodlivosť otvára brány.

      O rok neskôr vymenila sudcovský talár za parlament. Paradoxne, kvôli súdnictvu. Vravela, že justíciu chce meniť naďalej, no zvnútra to ide ťažko. Po páde vlády ju parlament zvolil do kresla verejnej ochrankyne práv.

      Z pozície ombudsmanky Dubovcová otvorila viacero nepopulárnych či zabudnutých tém. Neváhala sa postaviť proti ministrovi vnútra, keď kritizovala policajný zásah voči Rómom v osade v Moldave nad Bodvou.

      Naposledy upozornila na primalé obedy v reedukačných centrách, po ktorých sú deti hladné. Po jej upozornení minister školstva sľúbil, že deťom na tanier pridá.

      Ďalší ocenení sudcovia:
      Ľudmila Babjaková, Juraj Babjak, Dušan Čimo, Darina Kuchtová a Peter Paluda.

      Príbeh je aktuálny k marcu 2015

      Jana Dubovcová je sudkyňou Okresného súdu v Banskej Bystrici. V rokoch 1998 – 2006 sa priamo podieľala na zásadnej reforme slovenskej justície, ktorá spočívala v systémových riešeniach korupcie, transparentnejšom a profesionálnom manažmente a posilňovaní nezávislosti súdnictva. Ako prvá zaviedla na svojom súde (z pozície predsedníčky OS Banská Bystrica) experimentálne elektronickú podateľňu a odskúšala projekt nového súdneho manažmentu (odbremenenie sudcov od administratívnej záťaže, vytvorenie tímov sudca – asistent -vyšší súdny úradník), ktorý viedol k urýchleniu súdnych konaní a výraznému obmedzeniu korupcie (napr. aj cez zabránenie možnosti ovplyvňovať výber sudcu). Zorganizovala anonymnú anketu o miere korupcie na jej súde, za čo získala cenu celosvetovej siete Transparency International.

      Jana Dubovcová je asi najodvážnejšou členkou slovenského sudcovského zboru. Ako jediná vystúpila v roku 2008 verejne s vyjadrením, že minister spravodlivosti, ktorý má neobjasnené kontakty s osobou podozrivou z organizovanej drogovej kriminality, ktorý bol prichytený pri klamstve a má antisemitské vyjadrenia, by mal odstúpiť z funkcie, pretože ohrozuje princípy demokratickej justície. Za tento postoj si vyslúžila kritiku od sudcovského stavu, aj Súdnej rady. Jana Dubovcová je líderkou pri vytváraní siete proreformných a odvážnych sudcov, organizuje kolegov, aby sledovali účelové disciplinárne konania voči sudcom, organizuje profesné stretnutia skupiny. Spolu s ďalšími kolegami vymyslela koncept občianskeho združenia, ktoré by vytváralo základ pre otváranie justície a prípravu reformných stratégií a bolo by otvorené ako odbornej, tak i laickej verejnosti. Zatiaľ iniciatíva – SOB (Súdnictvo otvára brány) združuje na neformálnej platforme do 30 sudcov. Iniciatíva sa verejne pridala k výzve pre Súdnu radu, aby pred voľbou Štefana Harabina za predsedu Najvyššieho súdu odstránila konflikt záujmov u 8 zo svojich členov, ktorí sú priamo funkčne závislí od vtedajšieho ministra spravodlivosti.

      Jana Dubovcová je ocenená za nekompromisnú, dlhodobú obhajobu princípov, občiansku i profesnú odvahu v mimoriadne konzervatívnom a skostnatenom systéme stavajúcom sa proti zásadným reformám. Pre spravodlivosť a justičné princípy neváha riskovať svoju kariéru aj v časoch, kedy nemôže očakávať podporu viac než marginálnej skupiny roztrúsených jedincov a má odvahu k zásadným individuálnym iniciatívam. Jana Dubovcová je ojedinelý zjav v slovenskej justícii.

      Členovia neformálnej iniciatívy SOB Ľudmila Babjaková, Juraj Babjak, Dušan Čimo, Darina Kuchtová a sudca Peter Paluda sú ocenení za odvahu a úctu k profesným hodnotám, pričom taktiež riskujú svoje kariéry a vystavujú sa hrozbe politického šikanovania, pričom niektorí z nich už v súčasnosti čelia účelovým disciplinárnym konaniam.

    • Marián Jasík
      Foto: Ctibor Bachratý

      Marián Jasík a pracovníci Správy NAPANT­‑u

      Keď sa v novembri 2004 prehnala Slovenskom veterná kalamita, nechala za sebou spustošené Tatry. Ďalšie škody mali prísť s odstraňovaním následkov. V tom však bola príroda nevinne.

      Marián Jasík bol na čele Správy Národného parku Nízke Tatry (NAPANT). Spolu s kolegami sa čoraz častejšie dostávali do konfliktu s vedením Štátnej ochrany prírody, ktoré im šéfovalo. NAPANT­‑ťákom sa nepáčilo, že sa v národných parkoch ťaží drevo hlava­‑nehlava a ich skúsenosti nikto neberie vážne. Začiatkom roka 2007 boli riaditelia národných parkov vrátane Mariána Jasíka odvolaní.

      Zakrátko sa proti vedeniu Štátnej ochrany prírody zdvihla veľká vlna nevôle. Signatárom petície sa nepáčil veľký vplyv lobistických skupín a odmietli prehodnotiť rozsah chránených území. Podľa nich nemal tento štátny orgán s ochranou prírody nič spoločné.

      Situácia sa vôbec nezlepšila a Jasík s kolegami opäť narazili. Otvoreným listom sa postavili proti leteckým chemickým postrekom v Národnom parku. Tie mali údajne zničiť lykožrúta a zachrániť les, no podľa „jasíkovcov“ by celý ekosystém len utrpel. V napätej atmosfére viacerí riskovali zamestnanie. Prvý na rane bol Jasík. Po tom, čo ho niekoľkokrát presunuli, odišiel sám. Niektorí ďalší boli „dobrovoľne odídení“. Letecký boj s lykožrútom sa však stal minulosťou.

      Na jeseň 2010 sa Jasík stal historicky najkratšie pôsobiacim šéfom toľko kritizovanej Štátnej ochrany prírody. Nechcel robiť kompromisy, svojho kontroverzného predchodcu preto odmietol spraviť jedným z riaditeľov a tak sa po 4 dňoch radšej vzdal funkcie.

      Marián Jasík stále žije ochranou prírody. Spolu s niektorými exkolegami sa okrem iného snaží o záchranu pôvodných slovenských pralesov.

      Ocenení pracovníci Správy NAPANT­‑u:
      Marián Jasík, Pavel Mathé, Adalbert Mezei, Marek Žiačik, Peter Turis, Stanislav Ondruš, Rastislav Hlaváčik, Dan Harťanský, Mikuláš Hančin, Ľubomíra Dzúriková, Jozef Janoviak, Peter Potocký, Miroslav Kaliský, Ján Kicko, Anna Šucháňová, Igor Halgaš, Ján Kuklica, Peter Benkovič

      Príbeh je aktuálny k marcu 2015

      Správa Národného parku Nízke Tatry je organizačnou zložkou Štátnej ochrany prírody SR (odbornej organizácie Ministerstva životného prostredia SR, ktorej poslaním je odborná starostlivosť o prírodu na území Slovenska). Správa Národného parku Nízke Tatry („Správa NAPANT“) má pod odbornou gesciou územie Národného parku Nízke Tatry a blízkeho okolia.

      Po veternej kalamite, ktorá sa prehnala cez Slovensko v novembri 2004 a ktorá zasiahla aj územie Národného parku Nízke Tatry, bol Správou NAPANT spracovaný odborný návrh na odstránenie následkov kalamity na území Národného parku, diferencovane odstupňovaného podľa prírodnej kvality územia, bez použitia chemických látok. Tento návrh však nebol akceptovaný a v praxi realizovaný.

      Následne prišlo k plošnému, politicky motivovanému, odvolaniu všetkých nepohodlných riaditeľov Správ Národných parkov - teda aj riaditeľa Správy NAPANT, ktorý bol podpísaný pod odborným návrhom na odstránenie následkov kalamity.

      Na území NAPANT (ale aj na iných územiach) zvolili hospodári (najmä Štátny podnik Lesy SR) diametrálne odlišné riešenie. Jeho hlavným rysom bolo plošné letecké i pozemné aplikovanie chemických látok.

      Tento postup a samotná aplikácia chemických látok odsúhlasilo nové, politicky dosadené vedenie Štátnej ochrany prírody SR i Ministerstva životného prostredia SR.

      Voči tomuto postupu (aplikácii chemických látok) i voči stanovisku vedenia Štátnej ochrany prírody SR a Ministerstva životného prostredia verejne vystúpili, prostredníctvom otvoreného listu (zverejneného v médiách) adresovanému generálnemu riaditeľovi Štátnej ochrany prírody SR, pracovníci Správy NAPANT. V liste vyjadrili svoj odborný názor, podľa ktorého je plošná aplikácia chemických látok na území národného parku neprípustná, a to najmä z dôvodu jej výrazne negatívneho vplyvu na všetky organizmy a ekosystém národného parku. Otvorený list podpísalo 18 pracovníkov z celkového počtu 23. Tento názor podporilo svojou verejnou výzvou aj 150 vedcov z rôznych vedných odborov zameraných na ochranu prírody. Pracovníci Správy NAPANT podpísali list napriek veľkému riziku straty zamestnania (čo sa čiastočne aj stalo, keď v nasledujúcom období boli „dobrovoľne odídení“ štyria pracovníci), príp. iných problémov spôsobených zamestnávateľom pri výkone zamestnania.

      Napriek tomu k aplikácii chemických látok na území NAPANTu prišlo. Na otvorený list pracovníkov Správy NAPANT nebola do dnešného dňa od adresáta doručená žiadna odpoveď. Za „odpoveď“ je možno považovať fakt, že v tomto roku Štátne lesy požiadali o opätovné povolenie na aplikáciu chemických látok na území Národného parku Nízke Tatry a napokon postreky opätovne aplikovali so súhlasom vedenia Štátnej ochrany prírody SR, napriek opätovnému nesúhlasu (aj keď „neverejnému“) Správy NAPANT.

      Pracovníci Správy NAPANT boli ocenení za ich odvahu stáť si za svojim odborným názorom a verejne ho prezentovať, bez ohľadu na stanovisko a motiváciu politicky dosadeného vedenia Štátnej ochrany prírody SR a Ministerstva životného prostredia SR a napriek veľkému riziku štátnozamestnaneckého postihu.

      Viac informácií:

      Otvorený list generálnemu riaditeľovi Štátnej ochrany prírody SR
      Článok v denníku SME
      Výzva odborníkov na okamžité zastavenie chemických postrekov v NAPANTe